6:45... no, toto bude asi budík. Hádam nie je sobota? Ale áno, už niekoľko dní rozpráva len o tom... Dnes konečne ideme na ryby... O niekoľko minút jedno kliknutie a už aj zatvoril moju krabicu. So svojimi spolubývajúcimi sa pozrieme na seba, no kto bude dnes prvý? Čoskoro nastane tma, dostali sme sa do vrecka jeho vesty. Vzrušene čakám na začiatok. Dúfam, že dnes sa dostane domov každý z nás.
Teperíme sa na známych cestách. Oddychujúc v kufri auta cítim, kde asi chodíme. Sú to staré známe cesty, veď sme spolu už hodne dlhý čas. Mne sa ešte vždy podarilo sa vrátiť, ale pre viacerých mojich kamarátov takáto cesta bola posledná. Boli takí, ktorí skončili na strome, iní zase zostali v rákosí, ale boli aj takí, o ktorých sme do dnes nič nepočuli. Ich stiahla so sebou nejaká tajomná sila…Áno, ja som ten… ja som Doobry Snatcher. On do teraz pre mňa urobil všetko, aby ma dostal naspäť. Neviem prečo, ale veľmi som sa vydaril a aj môj háčik je dokonalý. Rybu pustím len zriedkakedy a aj ony ma majú vyslovene rady.
Teperíme sa na známych cestách. Oddychujúc v kufri auta cítim, kde asi chodíme. Sú to staré známe cesty, veď sme spolu už hodne dlhý čas. Mne sa ešte vždy podarilo sa vrátiť, ale pre viacerých mojich kamarátov takáto cesta bola posledná. Boli takí, ktorí skončili na strome, iní zase zostali v rákosí, ale boli aj takí, o ktorých sme do dnes nič nepočuli. Ich stiahla so sebou nejaká tajomná sila…Áno, ja som ten… ja som Doobry Snatcher. On do teraz pre mňa urobil všetko, aby ma dostal naspäť. Neviem prečo, ale veľmi som sa vydaril a aj môj háčik je dokonalý. Rybu pustím len zriedkakedy a aj ony ma majú vyslovene rady.
No, konečne, už sme tu. Z krabice počujem, že otvára kufor. Už hrabe medzi šatami. Ale ako je to? Nepočujem bzučanie broďákov. Dnes na mňa čaká oveľa nebezpečnejšia práca, ako som si zvykol. Budeme chytať z brehu. Už má na sebe vestu. Od toho sa mi stále točí hlava. Počujem, ako beží šnúra z navijáka, už zvinul povraz do očka, čoskoro si musí vybrať, kto začne dnes. Obvykle som prvý ja, moji kamaráti, mokré a ostatné suché muchy sa dostanú k slovu len neskoršie. Obyvatelia susednej krabice, nimfy a streamere najnovšie zostali zabudnuté, ešte neprišiel ich čas. Otvára sa zámok, hneď aj vrchnák krabice…. Áno, táto je naša strana. Z hlboka sa nadýchnuť…. A áno, ja som aj dnes prvý.
Je nádherne slnečno, slnečné lúče mi svietia do očí, ledva vidím. Dúfam, že môj pán vidí odo mňa oveľa viac a nebude ma musieť vyloviť z rákosia. Napriek tomu, že len nedávno vstalo slnko, je dosť teplo. Verím, že dnes budem mať deň plný zážitkov. A už aj letím. Milujem, keď pri hode vzduch sa prehrabáva medzi mojimi nohami. Jeden ťah, druhý a tretí, potom dvojitý a padám na vodu. Čľup. Objíma ma kľudná, hladká vodná hladina. Na šťastie dnes je voda veľmi čistá, vidím všetko. Aj teplota vody je optimálna, veľmi rád sa kúpem v takejto vode. Februárové rybačky nenávidím, pretože vtedy vždy stuhnem. Vtedy ma používajú len málokedy, ale aj tých pár prípadov nenávidím. Ale tieto jarné dni mám veľmi rád. Keď všetko dobre dopadne, dnes budem celý deň v službe iba ja.
Je nádherne slnečno, slnečné lúče mi svietia do očí, ledva vidím. Dúfam, že môj pán vidí odo mňa oveľa viac a nebude ma musieť vyloviť z rákosia. Napriek tomu, že len nedávno vstalo slnko, je dosť teplo. Verím, že dnes budem mať deň plný zážitkov. A už aj letím. Milujem, keď pri hode vzduch sa prehrabáva medzi mojimi nohami. Jeden ťah, druhý a tretí, potom dvojitý a padám na vodu. Čľup. Objíma ma kľudná, hladká vodná hladina. Na šťastie dnes je voda veľmi čistá, vidím všetko. Aj teplota vody je optimálna, veľmi rád sa kúpem v takejto vode. Februárové rybačky nenávidím, pretože vtedy vždy stuhnem. Vtedy ma používajú len málokedy, ale aj tých pár prípadov nenávidím. Ale tieto jarné dni mám veľmi rád. Keď všetko dobre dopadne, dnes budem celý deň v službe iba ja.
A ďalší hod, jeden ťah, druhý a dvojitý. Čľup. Dostal som sa na vodu trošku ďalej, ako pred chvíľkou, blízko rákosia. Podo mnou je asi 30-35 cm-ová voda. V takomto období odtiaľto ma zvykli jalce hlavaté stiahnuť. Môj pán má veľmi rád toto miesto. A zase letím. Húú, to bolo horúce, dopadol som na vodu len milimetre od rákosia. Toto bude dobré miesto. Hojdám sa pomaly, tečiem s prúdom, keď podo mnou sa objaví tajomný tieň. Jajjj, z hlboka sa nadýchnuť… už cítim, ako ma stiahne vákuum...a strasiem sa. Na šťastie háčik dobre sedí. Vďaka nemu už som v ústach jedného väčšieho jalca hlavatého. V takýchto prípadoch vždy zatvorím oči, pretože nemám veľmi rád, keď sa hýbem sem a tam, keď sa chce ryba odtrhnúť. Oveľa viac mám rád náhle, dlhé výbehy, vtedy zbožňujem rýchlosť. A čo bolene? Tie sú nádherné stvorenia. Pamätám sa, že vlani sa mi podarilo zachytiť sa do jedného 65 cm veľkého, no to bola ale rýchlosť a sily „g“! Bolo to fantastické.
Čoskoro sa dostanem do podberáka spolu s rybou. Môj bezprotihrotový háčik hneď vypadne z jej úst. Teraz sa nedostanem pred foťák. Môj gazda nemá rád, keď som viditeľný, tak na foto sa dostávam iba zriedkakedy.
Čoskoro sa dostanem do podberáka spolu s rybou. Môj bezprotihrotový háčik hneď vypadne z jej úst. Teraz sa nedostanem pred foťák. Môj gazda nemá rád, keď som viditeľný, tak na foto sa dostávam iba zriedkakedy.
No, aspoň sa trošku usuším, kým babrú s foťákom. Tak využijem túto chvíľu na to, aby som povedal o sebe pár slov. Svetlo sveta som uvidel pred rokom v Anglicku, jedného smutného, zimného rána. Nemal som ani tušenia, kto alebo čo som. Spolu s mojimi dvojičkami sme sa dostali do jedného veľkého kontajnera. Potom nás roztriedili a s 11 cudzincami ma dali do papierovej krabice s priesvitným vrchnákom. Dostali sme štítok, naložili nás do kartónov a vydali sme sa do sveta. Každý išiel iným smerom. Niektoré kartóny zostali v Anglicku, ostatné boli vyexpedované do iných častí Európy. Strávil som dlhé dni v tme, keď raz otvorili krabicu a dostal som sa na svetlo. Niekoľko dní som sa iba prevaľoval v jednej miestnosti, dali ma z jedného miesta na druhé, pozreli sa na mňa a s uznaním prikyvovali hlavami. Jedného krásneho dňa mňa zase zabalili, ale moja krabička, v ktorej som sa už cítil ako doma, sa dostala už medzi inakšie veci. Nasledovalo dvojdňové cestovanie a dostal som sa tam, kde som teraz. Rýchlo ma vybalili a mohol som sa nadýchnuť čerstvého vzduchu. Dali ma do jedného nepremokavej krabičky, kde už bývalo veľké množstvo neznámych chrobákov a mne podobajúcich sa vecičiek rôznych farieb. Oni mi vysvetlili, že v skutočnosti čo sme mi zač. Od tej doby užívam život a svoje výsady. Ale vráťme sa k dnešnému dňu.
Rýchlo som sa usušil, aj chlapci už skončili s fotením a ryba už dávno odplávala. Premiestnili sme sa. Zastavili sme sa pri plytšom, rýchlejšie tečúcom úzkom koryte. Po niekoľkých ťahoch som sa dostal zase na vodu a čakal som na útok. Z pravej strany som zbadal približujúcu sa vlnu… už som čakal, že kedy pocítim hlenité podnebie ryby, ale nič sa nedialo. Ryba sa zastavila pri mne na okamih, potom sa ponorila a preplávala podo mnou. Čo je to? Nepáčim sa jej? Nemal som čas ani dokončiť túto myšlienku a už som letel s vetrom opreteky. Dostal som sa na vodu trošku ďalej od predchádzajúceho miesta, v smere ryby. Obzrel som sa, ale nevidel som nič. Prúd vody ma trošku otočil a v tom momente sa vynorili predo mnou pre mňa obrovské ústa a všetko sa zatemnilo. Ústa sa zatvorili a ja som zostal vnútri. Ryba sa s obrovským elánom vydala dole prúdom. Toto už mám rád, toto je tá rýchlosť, pre ktorú žijem. Trošku aj vyskočila z vody, toto bolo niečo úžasné. Aj s touto rybou sme sa dostali do podberáka a nasledovala už zvyčajná procedúra a ja som sa sušil na horúcom slnku.
Na tomto mieste sme už rozrušili ryby, tak sme sa vydali ďalej. Sediac na svojom mieste som sledoval, kade chodíme. Môj pán a jeho priateľ zbadali skupinku jesenov, ako sa „prechádzali“ po hladine vody. Vedel som, že onedlho budem zase v akcii. Neprebehli ani dve minútky, už som sedel na vode. Na tomto mieste kvôli stromom som sa nevedel produkovať, a preto som sa dostal na vodu roll castom, čo nemám veľmi v obľube. V takýchto prípadoch sa mi trošku točí hlava a cítim sa, ako keby som robil kotrmelce. Ale dá sa aj na toto zvyknúť. Dostal som sa stále ďalej a ďalej. Všade som videl tiene a vlny. Poviem vám otvorene, bol som trošku… ako by som povedal... pototo, aby sme sa nezachytili o niečo, čo by ma zobralo so sebou, ako minule môjho strýka Klinkhammera… Ryby len plávali podo mnou, nado mnou a vedľa mňa, ale nič zvláštneho sa neudialo. Niekedy ma zbadali, ale neopovážili priplávať bližšie. Stal sa taký prípad, že som im spadol na hlavu, alebo predne, ale skôr sa zľakli, ako by na mňa zaútočili. Bolo to veľmi čudné. Jesene sa síce zaujímali o mne, ale jalce hlavaté zostali úplne inaktívne. Pri jednom hode ma tiahli k brehu práve v tom momente, keď sa približovala ku mne skupina rýb, čo môj pán práve nevidel, ale ja áno. Ako ma ťahali k brehu, jedna ryba sa oddelila od skupiny a s obrovskou rýchlosťou plávala za mnou. Už ma skoro dobehla, keď ma vytiahli z vody. Chlapci na brehu len vtedy zbadali, čo sa stalo. Skupina rýb sa vzďaľovala, ale sa mi podarilo dostaťsa predne. Vtedy chlapci už dávali pozor, a vedome ma začali ťahať pred rybami. Zase sa oddelil jeden člen skupiny a vydal sa za mnou. Zdvihol sa až k hladine vody. Zastavil som sa na momentík, aj ona… vtedy opatrne som sa zrýchlil a hamm, zhltla ma. Náhle a neľútostne. Ani nemusím povedať, že aj teraz som sa dobre zasekol. Začal sa úmorný boj medzi mnou a rybou. Fotenie som absolvoval teraz výnimočne, sediac v ústach úlovku. Bol som všade úplne hlenitý. Aspoň by ma mohli pred fotením vybrať.
Chlapci mali jasnú taktiku. Môj pán ma dostal až do takej diaľky, do akej len vedel a čakal. Čakal na blížiacu sa skupinu rýb. Ako sa objavila, ja som sa dostal do pohybu a keď už boli pri mne, jedna ryba určite prejavila o mne záujem. Tak sa to stalo asi štyrikrát. Stalo sa aj to, že aj päť minút som sa len hojdal na hladine vody a čakal som na nasledujúcu skupinu rýb. Na šťastie som sa neprepadol, len som sa ponoril iba na pár milimetrov. Bol som mokrý ale ešte perfektne použiteľný. Podarilo sa mi zvábiť ešte zopár jesenov. Nemusel som mať obavy, že sa odtrhnem, bol som pripevnený na veľmi silnú šnúru a ani ryby neboli obrovské.
Čoskoro zmizli veľké skupiny rýb darmo sme ich hľadali, nenašli sme iba niekoľko maličkých potulujúcich sa jalcov hlavatých, ale oni teraz neboli pre nás zaujímavé. Ostatné ryby sa ukryli do blízkeho rákosia a tam oddychovali. Nasledoval som ich príklad aj ja. Vrátili sme sa k autu, prišla pinzeta a ja som si na dnes odložil šichtu, vrátil som sa naspäť do krabice. Kamaráti sa ma vzrušene pýtali, no čo bolo? Chytil si niečo? A ja som im porozprával tento príbeh.
Aj dnes boli so mnou spokojní. Dnešný deň som prežil, svoju úlohu som vykonal dobre, môj pán bol na mňa pyšný. Treba od toho viac pre jedného chrobáka?
Čoskoro zmizli veľké skupiny rýb darmo sme ich hľadali, nenašli sme iba niekoľko maličkých potulujúcich sa jalcov hlavatých, ale oni teraz neboli pre nás zaujímavé. Ostatné ryby sa ukryli do blízkeho rákosia a tam oddychovali. Nasledoval som ich príklad aj ja. Vrátili sme sa k autu, prišla pinzeta a ja som si na dnes odložil šichtu, vrátil som sa naspäť do krabice. Kamaráti sa ma vzrušene pýtali, no čo bolo? Chytil si niečo? A ja som im porozprával tento príbeh.
Aj dnes boli so mnou spokojní. Dnešný deň som prežil, svoju úlohu som vykonal dobre, môj pán bol na mňa pyšný. Treba od toho viac pre jedného chrobáka?